V tomto článku som sa rozhodol zaoberať sa zmyslami koní. Rovnako ako človek, aj kôň má päť základných zmyslov a to: čuch, chuť, sluch, hmat a zrak. Tieto zmysly sa koňom počas rokov evolúcie podstatne zdokonalili, keďže im zabezpečovali prežitie (včasné varovanie pred predátormi, hľadanie potravy, komunikácia atď.).

ČUCH

Prijať a rozoznať rôzne pachy je pre kone dôležité už od narodenia. Vďaka čuchu sú kone schopné identifikovať jednotlivých členov v rámci stáda, nájsť vhodnú potravu alebo posúdiť kvalitu vody z ktorej sa chcú napiť (kone radšej ostanú smädné než by sa mali piť špinavú vodu). Žrebec je vďaka čuchu schopný zistiť kedy je kobyla v ruji, ako aj odhaliť prítomnosť konkurenčného žrebca. Čuch ako taký je u koní vyvinutý vďaka Jacobsnovmu orgánu, čo je čuchovo-chuťový orgán nachádzajúci sa na hornej stene nosovej dutiny. S čuchom je spojené aj tzv. flémovanie, pri ktorom kôň zodvihne hlavu vysoko nad bežnú úroveň a nadvihne horný pysk. Takýmto spôsobom je kôň schopný lepšie zachytiť rôzne pachy. Tento jav môžeme u koní pozorovať vtedy, keď ich zoznamujeme s novým predmetom, alebo zacítia nezvyčajný pach a týmto spôsobom sa ho snažia lepšie identifikovať.

CHUŤ

Chuť je výrazne spojená s čuchom. Zapríčiňuje to už vyššie spomínaný Jacobsnov orgán. Kone dokážu podľa chuti rozoznať jedovaté rastliny, pretože receptory na jazyku analyzujú enzýmy rozpustené v slinách. Kone rovnako ako ľudia poznajú štyri základné chute a to sladkú, slanú, horkú a kyslú pričom obľubujú sladkú a slanú chuť zatiaľ čo horkej a kyslej sa vyhýbajú. Kone taktiež obľubujú mentolovú chuť pretože si ju spájajú s odmenou.

SLUCH

Sluch je u koní najviac vyvinutým zmyslom. Kone dokážu počuť zvuky na veľká vzdialenosti a taktiež frekvencie ktoré sú mimo ľudského počuteľného pásma. Uši koňa sú prispôsobené na zachytávanie zvukov zo všetkých smerov a to tak, že sa môžu otáčať takmer o 180° nezávisle od seba. Umožňuje im to 16 rôznych svalov, ktoré sa pripájajú ku každému uchu. Chĺpky, ktoré rastú koňom v ušiach, chránia uši pred vniknutím cudzorodých telies a pred vetrom, preto sa nesmú strihať. Z estetických dôvodov sa môžu prečnievajúce ostrihať. Ucho sa prehne napoly a chĺpky sa ostrihajú tak aby prečnievali ešte niekoľko milimetrov. Sluchom sa kone vedia orientovať aj v tme, pretože dokážu zachytiť zvukové vlny vzduchu, ktorý fŕkajú a tak určiť charakter a vzdialenosť prekážok.

HMAT

Ďalší zmysel, ktorý je pre kone veľmi dôležitý. Pomocou hmatu prebieha veľká časť komunikácie najmä pri vzájomnom ošetrovaní. Telo koňa je pokryté nespočetným množstvom receptorov a nervových zakončení, takže kone sú schopné zachytiť každý dotyk rovnako dokážu pohnúť každým kúskom kože (výhodné najmä ak sa jedná o miesto kam nedokážu dosiahnuť papuľou alebo chvostom). Najväčšie koncentrácie hmatových receptorov sa nachádzajú v kopytách a oblasti papule a očí. Kopytami sú kone schopné zachytiť aj najmenšie otrasy pôdy, takže kone vedia že sa k nim niekto približuje aj keď ho nevidia necítia a nepočujú. Hmat v je v oblasti očí a papule posilnený hmatovými fúzkami, ktoré sa nesmú strihať ani z estetických dôvodov ako je to pri chĺpkoch v ušiach. Bohužiaľ sa to robí najmä pri drezúrnych koňoch čím sú ukrátené o jeden dôležitý zmysel.

ZRAK

Kôň ma oči umiestnené po stranách čo mu vytvára približne 350° zorné pole. Jedno slepé miesto je tesne pred nosom a druhé sa tiahne niekoľko metrov za zadkom. Vďaka tomu sa môže kôň pásť a pritom sledovať okolie. Aj keď sú oči uspôsobené na čo najväčšiu absorpciu svetla a môžu nimi pohybovať nezávisle od seba, kone sa na zrak spoliehajú len málo. Dôvodom je nízka hĺbková ostrosť, farebná škála, neschopnosť zaostrovať medzi blízkymi a vzdialenými predmetmi (nutnosť zdvihnúť- zaostrenie do diaľky alebo skloniť hlavu- zaostrenie na blízke predmety) a taktiež reagovať na zmenu intenzity osvetlenia. Napríklad pri rozsvietený alebo zhasnutí svetla v stajni kôň chvíľu nevidí hoci človek si túto zmenu ani neuvedomí.

Dúfam že sa Vám tento článok páčil.
Pripomienky opäť čakám na: michalp@post.sk