V tomto článku som sa rozhodol zaoberať sa zmyslami koní. Rovnako ako človek, aj kôň má päť
základných zmyslov a to: čuch, chuť, sluch, hmat a zrak. Tieto zmysly sa koňom počas rokov
evolúcie podstatne zdokonalili, keďže im zabezpečovali prežitie (včasné varovanie pred
predátormi, hľadanie potravy, komunikácia atď.).
ČUCH
Prijať a rozoznať rôzne pachy je pre kone dôležité už od narodenia. Vďaka čuchu sú kone
schopné identifikovať jednotlivých členov v rámci stáda, nájsť vhodnú potravu alebo
posúdiť kvalitu vody z ktorej sa chcú napiť (kone radšej ostanú smädné než by sa mali piť
špinavú vodu). Žrebec je vďaka čuchu schopný zistiť kedy je kobyla v ruji, ako aj odhaliť
prítomnosť konkurenčného žrebca. Čuch ako taký je u koní vyvinutý vďaka Jacobsnovmu orgánu,
čo je čuchovo-chuťový orgán nachádzajúci sa na hornej stene nosovej dutiny. S čuchom je
spojené aj tzv. flémovanie, pri ktorom kôň zodvihne hlavu vysoko nad bežnú úroveň a
nadvihne horný pysk. Takýmto spôsobom je kôň schopný lepšie zachytiť rôzne pachy. Tento
jav môžeme u koní pozorovať vtedy, keď ich zoznamujeme s novým predmetom, alebo zacítia
nezvyčajný pach a týmto spôsobom sa ho snažia lepšie identifikovať.
CHUŤ
Chuť je výrazne spojená s čuchom. Zapríčiňuje to už vyššie spomínaný Jacobsnov orgán. Kone
dokážu podľa chuti rozoznať jedovaté rastliny, pretože receptory na jazyku analyzujú enzýmy
rozpustené v slinách. Kone rovnako ako ľudia poznajú štyri základné chute a to sladkú,
slanú, horkú a kyslú pričom obľubujú sladkú a slanú chuť zatiaľ čo horkej a kyslej sa
vyhýbajú. Kone taktiež obľubujú mentolovú chuť pretože si ju spájajú s odmenou.
SLUCH
Sluch je u koní najviac vyvinutým zmyslom. Kone dokážu počuť zvuky na veľká vzdialenosti a
taktiež frekvencie ktoré sú mimo ľudského počuteľného pásma. Uši koňa sú prispôsobené na
zachytávanie zvukov zo všetkých smerov a to tak, že sa môžu otáčať takmer o 180°
nezávisle od seba. Umožňuje im to 16 rôznych svalov, ktoré sa pripájajú ku každému uchu.
Chĺpky, ktoré rastú koňom v ušiach, chránia uši pred vniknutím cudzorodých telies a pred
vetrom, preto sa nesmú strihať. Z estetických dôvodov sa môžu prečnievajúce ostrihať.
Ucho sa prehne napoly a chĺpky sa ostrihajú tak aby prečnievali ešte niekoľko
milimetrov. Sluchom sa kone vedia orientovať aj v tme, pretože dokážu zachytiť zvukové
vlny vzduchu, ktorý fŕkajú a tak určiť charakter a vzdialenosť prekážok.
HMAT
Ďalší zmysel, ktorý je pre kone veľmi dôležitý. Pomocou hmatu prebieha veľká časť komunikácie
najmä pri vzájomnom ošetrovaní. Telo koňa je pokryté nespočetným množstvom receptorov a
nervových zakončení, takže kone sú schopné zachytiť každý dotyk rovnako dokážu pohnúť každým
kúskom kože (výhodné najmä ak sa jedná o miesto kam nedokážu dosiahnuť papuľou alebo
chvostom). Najväčšie koncentrácie hmatových receptorov sa nachádzajú v kopytách a oblasti
papule a očí. Kopytami sú kone schopné zachytiť aj najmenšie otrasy pôdy, takže kone
vedia že sa k nim niekto približuje aj keď ho nevidia necítia a nepočujú. Hmat v je v
oblasti očí a papule posilnený hmatovými fúzkami, ktoré sa nesmú strihať ani z estetických
dôvodov ako je to pri chĺpkoch v ušiach. Bohužiaľ sa to robí najmä pri drezúrnych koňoch
čím sú ukrátené o jeden dôležitý zmysel.
ZRAK
Kôň ma oči umiestnené po stranách čo mu vytvára približne 350° zorné pole. Jedno slepé
miesto je tesne pred nosom a druhé sa tiahne niekoľko metrov za zadkom. Vďaka tomu sa
môže kôň pásť a pritom sledovať okolie. Aj keď sú oči uspôsobené na čo najväčšiu absorpciu
svetla a môžu nimi pohybovať nezávisle od seba, kone sa na zrak spoliehajú len málo.
Dôvodom je nízka hĺbková ostrosť, farebná škála, neschopnosť zaostrovať medzi blízkymi a
vzdialenými predmetmi (nutnosť zdvihnúť- zaostrenie do diaľky alebo skloniť hlavu-
zaostrenie na blízke predmety) a taktiež reagovať na zmenu intenzity osvetlenia. Napríklad
pri rozsvietený alebo zhasnutí svetla v stajni kôň chvíľu nevidí hoci človek si túto
zmenu ani neuvedomí.
Dúfam že sa Vám tento článok páčil.
Pripomienky opäť čakám na: michalp@post.sk